Aktuality

SKÚSENOSTI NA NÁVŠTEVÁCH RODÍN A NA DŇOCH RODÍN

Skúsenosti na návštevách rodín a na rodinných dňoch - Základná škola Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským, Tornaľa, 2017/2018

Hoci rodinná návšteva je známym konceptom pre všetkých učiteľov, v súčasnej pedagogickej praxi sa vôbec nevyužíva. Napriek tomu, že bola rodinná návšteva predtým povinná, do 90. rokov zmizla z pedagogickej praxe. Posledné desaťročia na Základnej škole Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským túto metódu taktiež nepoužívali.

Vďaka združeniu Ternipe sa škola mohla zapojiť do projektu Erasmus+: Spolupráca vo vytvorení siete šancí– učitelia sa zúčastnili na tréningoch „Milý dom“-Kedvesház, kde sa opakovane vyskytlo pojem návštevy rodín – ako jedným z nevyhnutných krokov budovania mostov s rodinami. Aj keď sa zúčastnení učitelia dohodli, že rodinné návštevy sú dôležité a užitočné, žiadny z nich ich neuplatnil.

V tretej fáze školenia všetci učitelia dostali za úlohu, aby navštívili jednu rodinu. Hoci mnoho učiteľov navštívilo rodiny, iba dvaja učitelia organizovali návštevu rodín pravidelne: Hajnalka Czetner a Csilla Tímár a vychovávateľky, ktoré s nimi úzko spolupracujú, Simon Orsolya a Mónika Gábri.

Rodinná návšteva sa začala pri miestnych rodín v školskom roku 2017/2018. Z dvoch tried učitelia navštívili spolu 32 rodín (rómske a nerómske rodiny, v mestskej časti, kde žijú Rómovia, ako aj rodiny žijúce v mestských činžiakoch a dedinské rodiny).

 

Čo motivovalo učiteľov, aby si vyskúšali myšlienku návštevy rodiny?

 

Podľa Hajnalky Czetnerovej na školeniach sa zdalo, že rodinné návštevy sú dobrým nápadom, a vyvolali v nej spomienky na detstvo. Jej primárnym motívom bolo, aby získala prehľad o živote detí v jej triede. Bola zvedavá aký majú životný štýl rómske rodiny. Ako organizujú svoje každodenné aktivity, aké majú očakávania o budúcnosť detí, o škole, o učiteľoch. Okrem toho považovala návštevu za dôležitú, aby vytvorila priamejšiu, dôvernejšiu konverzáciu ako v škole, a aby boli vzájomné spomienky na učiteľa, na rodiča a na študenta príjemné.

 

 

 

Hajnalka Czetnerová, triedna učiteľka triedy 2.B, skúsenosti z rodinných návštev

Na školeniach pedagogiky „Milý dom“ Kedvesház som sa stretla s množstvom zaujímavých, aktuálnych a starostlivo opísaným vzdelávacím návrhom.

Najdôležitejšie zo všetkých je "Budovanie mostu medzi školou a rodinami" čo podľa mňa bolo v minulosti dobrá vec, ale teraz je to zabudnutá - rodinná návšteva.

Som pani učiteľka na prvom stupni a práve sme sa dostali na koniec prvej triedy a s mojou kolegyňou, vychovávateľkou sme plánovali ďalší školský rok. Zaujímalo nás, aké by to bolo naplánovať si návštevy rodín počas roka. Pozorne sme zvážili proces rodinných návštev a boli sme pripravené na každú návštevu.

Do našej triedy chodí 25 študentov, ktorí majú širokú škálu rôznych rodinných zázemí: niektoré deti majú rodičov s vysokoškolským vzdelaním, rodičia sú zamestnaní - ale aj tak žijú vo znevýhodnenej finančnej situácii, deti z neúplných rodín, deti starostlivých rómskych rodičov, rómske deti s viacnásobným znevýhodnením.

Prvý školský rok bol o „vzájomnom učení sa“: naučili sa prijímať navzájom a nereagovať príliš citlivo. Rodičia rómskych detí pochopili, že ak chcú, aby ich deti sa učili v tejto triede, je dôležité, aby sa dodržiavali základné hygienické pravidlá a pravidelné školské návštevy.

V druhej triede sme na začiatku roka predstavili náš plán rodinných návštev. Povedali sme im, že v najbližších týždňoch navštívime rodiny v našom meste a postupne sa dostavíme k študentom žijúcim na dedine. Povedali sme aj to, že do koniec školského roka všetkých navštívime. Určite sme zdôraznili že pre nás je veľmi dôležité, aby sme sa porozprávali v domácom prostredí, tak môžete získať prehľad o tom, ako sa deti správajú v domácom prostredí a aký je ich priestor. Samozrejme sme budeme radi, ak nám študent ukáže svoju vlastnú izbu, kde študuje, jeho posteľ, jeho hračky, jeho knihy. Všimla som si, že bol prítomný každý rodič na rodičovskom združení. Hlasovali sme o pláne rodinnej návštevy, ktorý je pozitívnym odrazom a pritiahol veľký záujem. Hoci rodičia boli pozitívni, učitelia však potrebujú veľké odhodlanie uskutočňovať rodinné návštevy .

Áno, toto je obrovská obetavosť zo strany učiteľa, keď to robí vo svojom voľnom čase - samozrejme, nemôžeme zabudnúť na finančnú stránku a na dokonalú prípravu.

V prvom rade sme sa „dali pozvať“ do rodín žijúcich v našom meste a navštívili sme ich. Vybrali sme deň cez týždeň, nechceli sme rodín navštíviť cez víkend. Napísala som rodičom nasledujúci text do zošita dieťaťa: „Pripravujeme sa k Vám na rodinnú návštevu budúci týždeň v utorok. Môžeme dôjsť okolo 16:00? Prosím, dajte nám spätnú väzbu, či vám ten termín vyhovuje.“. Tak sme mali ešte celý týždeň, aby sme návštevu mohli pripraviť. Niekomu termín nevyhovoval, ale navrhol druhý k čomu sme sa snažili prispôsobiť. Ktorí prijali našu ponuku, s tými sme sa stretli v nasledujúcich dňoch alebo nám odkázali, že sa tešia nášmu príchodu a srdečne nás očakávajú. Deň pred návštevou sme si ešte spoločne telefonovali. V každej rodine náš očakávali s láskou a zvedavosťou.

Rodičia, ktorí zachovávajú a uplatňujú sociálne normy, boli veľmi oddaní a pohostinní. Deti radi prezentovali svoje izby, pracovné stoly, svoj kútik.

Zakaždým sme diskutovali aj na tému, že 9 z 25 študentov v našej triede pochádza z rómskeho pôvodu. Rodičia sa však priznali, že na začiatku mali výhrady, ale po mesiacoch sa ukázalo, že deti v tejto triede prirodzene sa učia navzájom akceptovať sa, rozprávať sa, hrať sa, riešiť isté konfliktné situácie, radovať sa zo vzájomného úspechu, povzbudzovať slabších.